Kapilárna metóda

Nedeštruktívna kapilárna kontrola zvarov a povrchových chýb materiálov.

Je jednou z najrozšírenejších metód nedeštruktívneho testovania materiálu Táto metóda kontroly slúži len na identifikovanie povrchových chýb materiálu, ako sú póry, studené spoje, trhliny. Podstatou sú tzv. kapilárne javy skúšobných kvapalín. Princíp spočíva vo využití vzlínavosti a zmáčavosti, vo farebnosti a fluorescencii vhodných kvapalín, čiže penetrantov. Nimi sa pokrýva skúšaný povrch. Kvapaliny vnikajú do chýb. Keď sa odstráni prebytok penetrantu zo skúšaného povrchu, zvyšný penetrant sa vzlína v závadách a za pomoci kontrastnej vývojky vytvára farebnú alebo fluoreskujúcu indikáciu vady. Takáto vada sa potom hodnotí vizuálne.

Kapilárne metódy sa delia na metódy farebnej indikácie, kedy sa chyba označuje zväčša červenou farbou, pretože červená dobre kontrastuje s obvykle bielym okolím a metódu fluorescenčnú. Vada sa označuje tak, že pri ožiarení ultrafialovým svetlom fluoreskuje na zeleno alebo žlto, a tým vytvára kontrast s okolím vady.

Keďže je táto metóda veľmi citlivá na prípravu skúšaného povrchu, je nutné povrch pred skúškou dobre očistiť od mechanických nečistôt, náteru a taktiež ho odmastiť. (očistený, odmastnený a vysušený).

Ďalší článok: Na čo si dať pozor pri práci vo výškach

Touto metódou je možné skúšať len vady ktoré vyúsťujú na povrch, tak aby do nich penetrant mohol preniknúť. Nie je teda možné zisťovať vnútorné vady materiálov.

Skúšať je možné kovové materiály, nekovové materiály. Nie je možné skúšať pórovité materiály, pretože tie by sa kapilárnymi prostriedkami porušovali. Detekčná schopnosť metódy začína pri šírke vady v jednotkách tisícin milimetra (v závislosti na drsnosti povrchu, druhu prítomných vád, použitej citlivosti skúšobného procesu apod).

Najlepšie sa táto skúška osvedčila pri plošných závadách ako sú trhliny studených spojov, zdvojenia a to i veľmi jemné. Pri plytkých a priestorových závadách ako sú bubliny je výsledok zväčša neuspokojivý. Uplatnenie nachádza hlavne v automobilovom, leteckom, petrochemickom a energetickom priemysle.

Za najväčšiu výhodu sa pri tejto skúške označuje jej principiálna a aplikačná jednoduchosť, ako aj vysoká univerzálnosť. Je jednoduchá, nenáročná, v základných aplikáciách málo finančne nákladná.

Ďalší článok: Elektronická evidencia zdvíhacích zariadení